Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na
kvitnúcich stromoch takmer devastačné. Informovala o tom hovorkyňa
Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Ovocinári po minulé noci podľa nej zachraňovali, čo sa dalo. Požívali
parafínové sviece, protimrazovú závlahu, plynové vrtule. Zatiaľ
odhadujú, že na záchranu kvetov a pukov pred mrazmi vynaložili viac ako
jeden milión eur. Do akej miery sa im to podarilo, ukáže čas. Isté však
je, že straty na úrode budú.
Ovocinárska únia Slovenska, ktorá je členom Slovenskej poľnohospodárskej
a potravinárskej komory, podľa Holéciovej odhaduje, že z priemernej
produkcie ovocia v množstve 50 000 ton ročne sa v tomto roku pre mrazy
urodí približne 30 000 ton ovocia.
"Dnes je už isté, že ak by sme v nočných prácach poľavili, škody by
sme mali oveľa masívnejšie. Jeden milión eur je obrovská suma, ale
vynaložili sme ju v záujme našich sadov a zabezpečenia slovenského
ovocia pre našich spotrebiteľov," uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.
Holéciová uviedla, že príliš silný mráz aj napriek ochrane ovocinárov
najviac poškodil najmä čerešne. Mráz spálil aj kvety marhúľ, broskýň
a sliviek. Zasiahol aj nerozkvitnuté puky jabloní a hrušiek.
"Teraz sa spoliehame ešte na to, že príroda nechce prehrávať a že
stromy nám dajú úrodu ešte z kvetov, ktoré sa rozvinú v rámci tzv.
sekundárneho kvitnutia," naznačil Varga.
Holéciová dodala, že s prízemnými jarnými mrazmi bojovali aj v susednej
Českej republike. Tamojším ovocinárom pravdepodobne až také výrazné
škody nespôsobili, pretože vývin stromov, a teda aj kvitnutie je
u našich západných susedov posunutý približne o 8 až 10 dní neskôr.